Rodičia ma viedli odmalička okrem športu aj k hudbe. A tak som ako novopečená prváčka s dvoma zapletanými vrkočmi stále pre ZUŠ-kou. Na perách nadšený úsmev a na chrbte gitara. Nejaký talent som určite aj mala a ten chýbajúci sa moja učiteľka snažila doháňať trieskaním pravítka o moje prsty pokiaľ som zle vybrnkávala, alebo nevedela noty. Prvé štyri roky som hviezdila na triednych koncertoch a zvyšné dva bola gitara skôr koníčkom mojej maminy ako mojim. Vďaka časovej tiesni a prehnaným sympatiám voči športu som zavesila gitaru na klinec. Avšak láska k hudbe? Tá ostáva. pokračovanie článku
Tereza Pecková je jednou z najlepších strelkýň českej ŽBL a členkou kádra českej basketbalovej reprezentácie, ktorá sa pravidelne zúčastňuje európskych šampionátov a OH. Hoci v svojom veku by sa mala ešte stále učiť od starších spoluhráčok, v družstve Frisco IMOS Brno potvrdzuje úlohu lídra. Ukážkovo dokázala skĺbiť kariéru profesionálnej basketbalistky a štúdium a pred sebou má ešte stále veľa ďalších cieľov. pokračovanie článku
Euroligový cyklus sa skladá z dvoch týždňov, tieto dvojtýždne letia jak šibnuté a ani sa nenazdáme a je tu koniec. Prečo sa teda nepokúsiť opísať, ako to chodí, beží, občas pokrivkáva, z môjho pohľadu. pokračovanie článku
Takto pred pól rokom som sa pripravovala na svoj najdôležitejší zápas sezóny. Fľašu veselého som dala do ladničky, natiahla som legíny, keďže v Nitre sa akurát oteplievalo, na vrch naše spoločné tričko a tú mega mikinu a išla som si s Kulkou na zastávku „N-centrum“, kde nás nabrala Škero s Julkou a išli sme na Klokočku. Po ceste nám hral typický nitriansko-basketbalový playlist (Danza Kuduro, Spothlight, Milk Suggar vs. Vaya Con Dios, What´s my name, 17 od Skapra Šupina, Like a G6 alebo One in a million) a my sme si do toho spievali, aj keď niekde hlboko v žalúdku sme cítili motýliky-zo zaľúbenosti do nášho družstva, avšak tentoraz skôr z miernej nervozity. Ideme hrať o bronz. pokračovanie článku
Som taký memorista. Velmi rada spomínam na veci ktoré som zažila a ktoré boli tak krásne. Napriek tomu ostávam nohami na zemi a žijem v realite. Na rovinu..čo iné mi ostáva, hejže? pokračovanie článku
Sklamanie je svina. Naozaj jeden z tych najhorsich pocitov. Je to dusevny stav, ktory naplna cele „ja“ a nic sa s tym v tej chvili neda.. Stvu ta veci ktore sa uz stali, ktore uz neovplyvnis, ktore su (bohuzial) minulostou. Vycitky, smutok, beznadej, nenaplnene ciele, pocit uplnej nemoznosti. Tak sa vtedy clovek citi. pokračovanie článku
Milujem basketbal! So vsetkym co k nemu patri. Milujem ten pocit ked mozes behat po ihrisku, ked ta nic ine netrapi, ked mozes hrat 1:1, ked do teba trener huci, ked sa snazis branit a stale to akosi nejde, ked vyhras, aj ked prehras, ale nezlozis sa a pracujes dalej.. pokračovanie článku
Miluj, buď vďačný za všetko čo máš, snívaj vo veľkom a nikdy sa nevzdávaj <3 svoj život neprežívaj, ži ho!
