reklama

Euroliga: ako to chodí, ako letí.

Euroligový cyklus sa skladá z dvoch týždňov, tieto dvojtýždne letia jak šibnuté a ani sa nenazdáme a je tu koniec. Prečo sa teda nepokúsiť opísať, ako to chodí, beží, občas pokrivkáva, z môjho pohľadu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Frisco Brno
Frisco Brno 

Týždeň, keď sa hrá doma – domáci týždeň je rozhodne menej náročný. Pondelok, utorok si odtrénuješ, streda ráno – strelecký a večer zápas.

Streda ráno, budíček o 9:10, následné zaklapnutie, 9:25 definitívne vstanem – v deň zápasu sa musím vyspať do ružova, akoby to vyzeralo, kebyže mám kruhy pod očami? Lavička musí reprezentovať. Raňajky, narýchlo zapnúť facebook a obohatiť album „It´s a 22&I call her Peggy Sue“ o ďalší motivačný skvost/životnú pravdu a naplniť Dakine batoh vecami na trenál a hej ho do haly. 15 minút rezkej chôdze je ideálnych na prebratie, ovšem pokiaľ neprší jak z krhly/nesneží/nehrmí, vtedy to až tak milá wake up prechádzka nie je. V šatni „čááu“ s dôsledným dĺžňom na A, nech to znie čo najviac česky, hodiť na seba tréningový dres a šup šup zashootovať. Tréning začína klasicky a potom sa toho ujme Vlasta a strieľame jedna radosť. Výsledkom je buď moje skonštatovanie, že som sa zle vyspala (sakra neviem strieľať), alebo mám fajn deň a dobrý pocit, koľko som toho úspešne premenila. Po sprche sa s Romčou trhnem do mesta a vystrelím si v menze nejaký fajn šmakovský obed, usmejem sa na stresujúcich študentov ponáhľajúcich sa na prednášku a poobedie prežijem vždy inak, ale väčšinou trávim minimálne dve hodinky doma. Zbalím dresy, prelistujem scouting, hodím sváču a zopakujem si rannú prechádzku do haly. V momente keď prichádzam do haly tam už v rade na pivko&párek v rohlíku stojí prvých pár nedočkavých dôchodcov, ktorí násladne zaujmú miesta v hľadisku ešte skôr jak sa začneme rozcvičovať. Po zápase skočíme pár báb na večeru, prípadne aj na koktejl a tým sa euroligový cyklus číslo jedna končí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Euroligový cyklus číslo dva – road trip – hráme vonku.


Pondelok večer. Okolo 20:30 sa vrátim z fitka, z pravidelnej BOSU sešn (cvičenia). Skypnem si s domovom a zasadnem k učeniu a seminárkam, keďže najbližších pár dní budem „out of reality“. Pokiaľ je seminárka klasicky s nekonečne dlhým rozsahom a „pointless“ témou, okolo 2:00 vložím prácu do ISu a zaklapnem notebook. Presuniem sa do kuchyne, kde sa v priebehu 10 sekúnd rozhodnem, čo si na cestu navarím a následne to naozaj aj uvarím. Hodím do plastovej – cestovnej krabičky, pribalím plastový príbor hodný do lietadla a značne zničená padám do postele. Utorok ráno odchádzame od haly v rozmedzí 5:30 – 8:30, takže po výdatnom spánku si dobalím veci do tašky, pribalím jedlo, postavím na kávu a oblečiem sa. Káva na rýchlovku a stretko na „rožku“ s Peckou a tentoraz cesta do haly „by car“. Väčšinou máme predné okno poriadne zamrznuté, čiže v rámci časovej tiesne odškrabeme potrebný kúsok a pajcháme do šatne pre tenisky a následne zaujmeme svoje miesta v autobuse. Nasleduje 2 hodinová cesta do Viedne. Odbaviť batožinu a šup šup do Starbucksu. Aj keď nechcene, vždy sa tam stretneme celé družstvo - či amíčky, či švédky, alebo česko-sloveny. Vystreliť si kafé za 5 eur, to je také klasické, ale za to maximálne orgazmické a so svojiím heslom „I believe in coffee“ dobrú kávu nikdy neodmietnem. Potom sa letí, niekedy bez prestupu, niekedy na tri, či štyri – kríza, šetrí sa kde sa dá. Najkrajšie je, keď pred Vami sedí v lietadle 10 ročné dievčatko, ktoré prvý krát letí a trieska sebou o operadlo, čo by mi bolo normálne dosť ukradnuté, keby mi to nerobilo gigantické modriny na kolenách. Letušky sú milé, ale tí stewardi? Mali sme sítce iba jedného, ale doteraz si pamätám jeho rozkošnú tváričku a príjemný hlas. Áno, dám si kávu aj minerálku aj džús aj snack..len neodchádzajte! Nechcelo sa mi moc vystupovať. Ale, autobus už čaká voľakde pred letiskom, tak valíme ďalej. Týmto busom sa zvezieme v priemere hodinku, dve a sme na mieste. Ubytujeme sa, spolu s Alčou sa 2 minútky rozplývame nad krásou našej izby s automatickým splachovaním a už sa treba obliekať, zatejpovať, učesať a ide sa na tréning. Áno, po tej XY hodinovej ceste sa ideme rozbehať, čo mi vždy vženie do pľúc poriadnu porciu freš vzduchu a rozprúdi krvý obeh jak delo. Potom sa vraciame na hotel a po večeri, laháme do postelí a po dvoch dieloch Greys Anatomy väčšinou spíme jak zabité. Ranný budík mi spraví deň ešte skôr ako sa oficiálne začne a napravia to akurát raňajky s krásnymi čerstvými croasantmi. Almázia. Na izbu, šup do tréningového a ranná streľba. Cestou naspäť na hotel si v buse zahráme slovnú hru a väčšinou z toho dostaneme všetci svalovicu na bruchu – teda pokiaľ hrá Monča. Sprcha a obed sú na nezaplatenie a poobedná sekcia Greys Anatomy pokračuje. Po coffee breaku si preletíme súperov scouting a ako spieva Elán „NO TAK OBLEČTE SI DRESY“. Zápas by som nejak moc nerozpitvávala. Proste európska liga – wow! Po zápase valíme na hotel a až kým nezaspíme tak 1.) nadávame jak roboši. 2.) odreagujeme sa statusovaním na FB 3.) spravíme si teambuilding. Druhý deň doobeda si zahráme hru „chyť svoje lietadlo“ a po nekonečnom lete prichádza SMS: T-mobile Austria Vás víta v Rakúsku aka Viedeň, čiže ďalšie dve hodiny do Brna. Tam prídeme v rozpätí 18:00 – 2:00 ráno druhého dňa a po troch dňoch cestovania a driblovania si vychutnávam galaktický pád do postele. Trip zaberie väčšinu týždňa a ani sa nenazdáme a je tu zas česká liga. A tato to letí stále dokola. Teda až kým nevypadneme z Euroligy.

Marta Páleníková

Marta Páleníková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ak vo svojom živote hľadáme niečo veľké a neskutočné, iste sme zabudli otvoriť oči. pretože šťastie často znamená uvidieť jednoduché veci. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu